Joannikij Juraj Bazilovič sa narodil 6. júna 1742 v roľníckej rodine v Hlivištiach (Sobranecký okres na východnom Slovensku). Nižšie vzdelanie získal v Užhorode a Košiciach a roku 1761 vstúpil do noviciátu baziliánskeho rádu v krásnobrodskom monastieri. Prijal mníšske meno Joannikij. V Krásnom Brode pravdepodobne absolvoval filozofické štúdiá a neskôr sa stal učiteľom v Máriapóči, kde bol bezprostredným nástupcom Arsenija a Antonija Kocakovcov a prednášal newtonovksú filozofiu a teológiu. Ako učiteľ tu pôsobil až do roku 1789, keď ho vymenovali za protoigumena podkarpatských baziliánov. V tejto funkcii úzko spolupracoval s mukačevským biskupom Andrejom Bačinským a zaslúžil sa o rozvoj baziliánskeho kláštora na Černečej hore (in monte Csernek) pri Mukačeve, kde sídlil. Protoigumenom bol Joannikij Juraj Bazilovič až do svojej smrti 18. októbra 1821.

J. Bazilovič bol literárne činný vo viacerých oblastiach. Osobitnú skupinu tvoria jeho asketické spisy. Prvým spomedzi nich je Besída ili slóvo ko brátiju o dostóinstvi inókov, o sobstvennom konci tichže, i obšče o čini monašeskom, v ktorom sa Bazilovič usiloval o reformu mníšskej disciplíny, lebo staršie pravidlá J. V. Rutského, ktorými sa pravdepodobne riadili podkarpatskí baziliáni až do čias A. Bačinského, nevyhovovali novým podmienkam. Dielo však ostalo v rukopise, napriek veľkému Bazilovičovmu i Bačinského úsiliu o jeho vydanie. Roku 1802 vyšla v Košiciach tlačou Bazilovičova príručka systematickej asketiky pre potreby mníchov v latinskom jazyku Imago vitae monasticae. V mukačevskom kláštore sa zachoval aj jeden rukopisný zborník prác J. Baziloviča. Medzi nimi najvýznamnejší je spis O bohoslovii nravoučítelnoi ili ľubvi i Zakoni Božii určený pre potreby ruského cároviča Pavla Petroviča. Veľmi významné je Bazilovičovo historické dielo. Viaczväzkovou prácou Brevis notitia fundationis Theodori Koriatovits olim Ducis de Munkács pro religiosis Ruthenis OSBM in Monte Csernek ad Munkács a. MCCCLX factae, exhibens seriem Episcoporum grae­co-catholicorum Munkacsiensium, ktoré vyšlo v Košiciach v rokoch 1799-1805, si Joannikij Bazilovič vyslúžil titul "otca zakarpatskej historiografie". Dielo obsahuje mnoho historických dokumentov, ku ktorým sa dnes už iba ťažko možno dostať.

Výklad božskej liturgie od Joannikija Baziloviča

Rukopisné dielo Joannikija Baziloviča Tolkovánije Svjaščénnyja Liturhíji.../ Explicatio Sacrae Liturgiae..., ktoré sa do roku 1963 nachádzalo v mukačevskej kláštornej knižnici, je dnes uložené v Univerzitnej knižnici Užhorodskej národnej univerzity. Jeho rozmery sú 19,5 x 25cm a obsahuje 360 rukopisných fólií. Text pamiatky je napísaný dvojjazyčne v dvoch paralelných stĺpcoch v cirkevnej slovančine a latinčine a tak predstavuje významný dokument symbiózy cyrilskej a latinskej kultúry v karpatskom priestore. Poznáme viacero dvojjazyčných cirkevnoslovansko-latinských textov pochádzajúcich z tejto oblasti, z ktorých najvýznamnejší je určite Bazilovičov výklad božskej liturgie. Vydanie tohto diela predstavuje dôležitý krok pre správne pochopenie vzťahu dvoch kultúrnych sfér na území bývalej Mukačevskej eparchie. Takisto podoba liturgických textov, ktoré Bazilovič v diele uvádza, bude istotne zaujímavým dokladom miestnej liturgickej tradície.

Dielo obsahuje cirkevnoslovanské a latinské znenie liturgií Jána Zlatoústeho, Bazila Veľkého a vopredposvätených darov, výklad obradov a modlitieb liturgie Jána Zlatoústeho podľa J. Goara, P. Le Bruna a L. Tompu, ako aj historické časti o vývoji liturgických tradícií východných cirkví prevzaté z P. Le Bruna. Zámerom Joannikija Baziloviča bolo zrejme zostaviť modernú liturgickú príručku v cirkevnoslovanskom jazyku pre potreby grécko-katolíckej cirkvi mukačevského biskupstva. Obdivuhodný je Bazilovičov prekladateľský výkon, nakoľko komentárové a historické časti preložil náš autor do cirkevnej slovančiny z latinskej predlohy.